streda 6. apríla 2011

HISTÓRIA ŠKOLY


18. apríla 1948 sa položil základný kameň závodu SEZ Krompachy, ktorý dal prácu mnohým ľudom z mesta i okolia. S výrobou sa začalo spočiatku v priestoroch starej mediarne. V tom istom roku sa začala i výstavba nového závodu. Štruktúra novej výroby nútila robotníkov, aby sa učili novým remeslám. Zo zámočníkov sa stavali nástrojári, ktorí začali pripravovať novú výrobu. Vzhľadom k zvýšeným potrebám kvalifikovaných pracovníkov, hlavne v oblasti elektrotechniky a strojárstva, bolo v októbri 1957 zriadené Učňovské stredisko ako samostatný úsek v rámci podniku SEZ Krompachy a zabezpečovalo prípravu kvalifikovaných robotníkov v trojročných učebných odboroch strojárskeho a elektrotechnického zamerania. Jeho prvým vedúcim bol František Kačmárik.

Teoretické vyučovanie zabezpečovala Učňovská škola miestneho hospodárstva v Gelnici. Učňovská škola v Krompachoch vznikla 1. septembra 1961, keď bola Učňovská škola v Gelnici zrušená. Škola bola umiestnená do priestorov starej krompašskej nemocnice. Prvým riaditeľom krompašskej učňovskej školy bol až do augusta r. 1962 p. Rudolf Bakoš. Mal veľmi sťažené podmienky práce - najmä čo sa týkalo technického a kádrového zabezpečenia. Po odchode Rudolfa Bakoša na Odborné učilište v Prakovciach v auguste 1962 prevzal vedenie školy p. Jozef Bobko, ktorý dovtedy pôsobil na ZDŠ v Kluknave. V decembri 1963 odstúpil Jozef Bobko z funkcie riaditeľa zo zdravotných dôvodov a ďalej pôsobil ako učiteľ. Od 1. januára vykonával funkciu riaditeľa školy p. František Medvec. V roku 1976 bolo Učňovské stredisko premenované na Stredisko praktického vyučovania pri SEZ n.p. Krompachy.

Ďalší kvalitatívny zlom nastal 1. septembra 1978, kedy škola bola zaradená do siete stredných odborných učilíšť a orientácia prípravy robotníckej mládeže bola zameraná na novokoncipované učebné a študijné odbory. Vzhľadom na zvyšovanie počtu tried i žiakov a výrazné zvýšenie dynamiky výroby v koncernovom podniku SEZ Krompachy bol 1. novembra 1980 položený základný kameň výstavby nového komplexu stredného odborného učilišta na Maurerovej ulici. V novom zariadení sa začalo vyučovať v októbri 1986. Následne bola daná do prevádzky športová hala a v ďalších rokoch sa vybudovala krytá plaváreň. Postupne sa dobudovali odborné učebne elektrických meraní, základov elektrotechniky a fyziky, výpočtovej techniky a neskôr strojopisu. 1. septembra 1984 bolo SOU pre teoretické vyučovanie a Stredisko praktického vyučovania premenované na Stredné odborné učilište elektrotechnické Krompachy. Riaditeľom sa stal Ing. Milan Cuker, zástupcom pre teoretické vyučovanie Rudolf Petrovský, zástupca pre praktické vyučovanie Ing. Václav Hraběta a zástupca pre výchovu mimo vyučovania Dana Katová.

Rozhodnutím ministerstva hospodárstva SR č.60/1991 zo dňa 29. marca 1991 bolo zriadené Stredné odborné učilište v Krompachoch ako štátna príspevková organizácia a stalo sa tak samostatným právnym subjektom. Jej zriaďovateľom bolo Ministerstvo hospodárstva SR. V roku 2001 od 1. júla sa stal zriaďovateľom Krajský úrad v Košiciach a od 1. júla 2002 bol zriaďovateľom Košický samosprávny kraj. 12. septembra 1991 bola zriadená Školskou správou Košice Stredná priemyselná škola elektrotechnická. V priebehu roku 2000 sa praktické vyučovanie presťahovalo taktiež do zrekonštruovaných priestorov školy na Maurerovej ulici. Do konca školského roka 2003/2004 zastával funkciu riaditeľy školy Ing. Milan Cuker. V školskom roku 2004/2005 sa stal riaditeľom Ing. Juraj Jánošík.

Obdobie rokov 2001 - 2004 bolo charakterizované neustálymi organizačnými zmenami. Dochádzalo k častým zmenám zriaďovateľa : Ministerstvo školstva, Krajský úrad v Košiciach, Košický samosprávny kraj. Dochádza k zmene vo financovaní školstva a mnohým ďalším úpravám. Škola je čoraz viac finančne poddimenzovaná a je zanedbávaná aj základná údržba školy. Nepriaznivý vývoj vyvrcholil v r. 2004, keď poslanci Košického samosprávneho kraja prerokovali návrh plánu racionalizačných opatrení na úseku odborného a učňovského školstva. Na základe predložených analýz a záverov malo dôjsť k zrušeniu školy v Krompachoch. Žiaci sa mali pripravovať na budúce povolanie v učňovských a odborných školách v Spišskej Novej Vsi. Tento krok by znamenal výrazný útlm prírastku absolventov stredného odborného školstva pre spádovú oblasť Krompachy a podstatne zníženie dostupnosti štúdia pre žiakov zo sociálne slabších rodín. Vďaka iniciatíve predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa spoločnosti SEZ Krompachy a.s. pána Ing. Imricha Smaržíka a celého predstavenstva spoločnosti došlo k rokovaniam na Ministerstve školstva SR a Košického samosprávneho kraja v Košiciach. Po intenzívnych rokovaniach rozhodnutím Ministerstva školstva SR bola s účinnosťou od 1. septembra 2005 do siete stredných škôl zaradená Súkromná združená stredná škola elektrotechnická v Krompachoch s 10 učebnými a 3 študijnými odbormi uvedenými v zriaďovacej listine. Zriaďovateľom sa stáva SEZ Krompachy a.s. Riaditeľom školy sa stal Mgr. Andrej Dudič. Od 1. septembra 2008 sa zmenil názov školy na Súkromná stredná odborná škola SEZ Krompachy.

VÝLET /rozprávanie/

Je krasna, farebna jesen. Rano je sice uz chladno a uz sa objavila aj zmrznuta srien na trave, ale inac je slnieckovo, bezveterno, idealne na na vylet.
Stretame sa v obci Solosnica. Brano prisiel s ruksakom! To je prvy krat od zaciatku vyletov.:o)) Velmi nas tym prekvapil a pobavil. Tento vylet sa niesol v znameni "HREBEN" a " VRSTEVNICA". Z dediny vyrazame po zelenej znacke, avsak hned za domami sme odbocili na neznacenu cesticku, ktora viedla okrajom lesa, potom cez luky. Odtialto je krasny vyhlad na Plavecky hrad. Prisli sme az do ustia Certovej doliny. Vstupili sme do lesa a zacali pozvolna stupat. Cestou sme natrafili na obrovsku skalu, takze vacsina ju isla preskumat. Les je uz poprikryvany popadanym listim. Stupame dalej. Pri velkom padnutom strome sme si urobili spolocnu fotku. Aj ked vystverat sa nan dalo podaktorim poriadne zabrat :o))
Kedze sme sa potrebovali napojit na zltu znacku, zvolili sme zivelny smer, t.j. len tak leda-bolo do kopca. Tu uz je to strmsie a riadne sme sa zapotili. Ale zltu znacku sme nasli. Dalej sme uz pokracovali po nej. Nas ciel bol hreben. Zo znacky sme sa odpojili a opat len tak stupali az na hreben, kde sme isli hladat geocashku. Aj sme ju nasli.
Na Vapennu sme sa dostali po hrebeni. Bolo tu velmi vela ludi. Na Vapennej-Rostune (752,2 mnm) je postavena nova vyhliadkova terasa a je tu zavesena slovenska zastava. Zlozili sme sa v blizkosti rozhladne, rozdali si prekvapenia, spravili spolocnu "lizatkovu" fotku a kochali sa krasnym vyhladom na okolie. Je naozaj carovny a vidno do siroka, do daleka.
Dolu sme sa rozhodli ist po zelenej znacke. Cesta pozvolne klesa, potom viedla po vrstevnici a nakoniec isla priamo dolu kopcom az na luky za dedinou. Vylet sme ukoncili v miestnej krcme, kde sme si dali sladky napoj, ktory sa predaval ako kofola.
Jesen je v plnej krase a treba si ju uzit, kym pride prvy sneh.

umelecký štýl

Umelecký štýl sa používa v umeleckých dielach – v poézii, v novelách, románoch, poviedkach, drámach a pod. Autor, spisovateľ, používa rôzne umelecké jazykové prostriedky, teda také, ktoré pôsobia aj citovo – sú expresívne, citovo zafarbené. Môžu to byť slova zdrobňujúce (deminutíva) – líčko, cestička; zveličujúce (augmentatíva) – vetrisko, velikánsky; maznavé (hypokoristiká) – ocko, hajať; zhoršujúce (pejoratíva) – papuľa, zagebriť; básnické (poetizmy) – luna, blankytný, sťa.

V umeleckom jazyku sa často využíva prenášanie významu slov – metafora (zámena pomenovaní podľa vonkajšej podoby javov) – v náručí šťastia, strieborné vlasy alebo metonymia (zámena pomenovaní na základe vnútornej súvislosti vecí a javov) – hrať Čajkovského, mesto sa zabávalo. Patrí sem aj personifikácia (zosobnenie) – príroda sa prebúdza.

Často sa v umeleckom štýle používajú i eufemizmy (jemnejšie pôsobiace výrazy) – odišiel (zomrel), potiahol (ukradol), mierne unavený (opitý) i epitetá (básnické prívlastky) – šíry svet, švárny šuhaj.

Umelecký štýl využíva slová zo všetkých vrstiev slovnej zásoby (i nespisovné). Vždy pri ňom záleží na rozprávačskom majstrovstve spisovateľa. Vzorom jednoduchého, ale pôsobivého štýlu sú ľudové rozprávky.

Rozlišujeme umelecký štýl lyriky – je najsubjektívnejší, lebo sa v ňom najvýraznejšie prejavujú autorove citové vlastnosti. Niektorí básnici a spisovatelia sú charakteristickí svojím štýlom – to je individuálny štýl autora. Lyrické prejavy sa vyznačujú obraznosťou – autor nevyjadruje myšlienku priamo, ale pomocou obrazov (symbolov) – napr. meč je symbol vojny, lev symbol sily, kniha symbol múdrosti.

Umelecký štýl epiky je taký, v ktorom sa striedajú dve štylistické pásma: pásmo rozprávača (autorská reč) a pásmo postáv (reč postáv).

piatok 1. apríla 2011

Umelecký štýl

Umelecký štýl okrem poznávacej funkcie plní tiež funkciu estetickú. Poskytuje teda nielen nové fakty, poznatky a vedomosti, ale aj estetický zážitok a vnem, vyvoláva predstavy a zachytáva človeka alebo aj svet a celý vesmír v nových súvislostiach. Umelecké dielo svet neopisuje,ale znovu a novo ho prežíva. Jeho snahou je prebúdzať pocit krásy, citovo pôsobiť na vnímateľa.

streda 30. marca 2011

Odborný jazykový štýl

Odborný (náučný) štýl sa používa na sprostredkovanie odborných informácií a vedeckých poznatkov, ktoré sú spravidla výsledkom vedeckej činnosti. Vedecké myslenie spočíva predovšetkým v schopnosti porovnávať, analyzovať a zovšeobecňovať. Od tejto charakteristiky sa odvíjajú aj vlastnosti náučného štýlu, ktorý sa vyznačuje presnosťou, zreteľnosťou a odbornosťou.
S náučným štýlom sa najčastejšie stretávame v odbornej tlači a literatúre.