umelecký štýl

Umelecký štýl sa používa v umeleckých dielach – v poézii, v novelách, románoch, poviedkach, drámach a pod. Autor, spisovateľ, používa rôzne umelecké jazykové prostriedky, teda také, ktoré pôsobia aj citovo – sú expresívne, citovo zafarbené. Môžu to byť slova zdrobňujúce (deminutíva) – líčko, cestička; zveličujúce (augmentatíva) – vetrisko, velikánsky; maznavé (hypokoristiká) – ocko, hajať; zhoršujúce (pejoratíva) – papuľa, zagebriť; básnické (poetizmy) – luna, blankytný, sťa.

V umeleckom jazyku sa často využíva prenášanie významu slov – metafora (zámena pomenovaní podľa vonkajšej podoby javov) – v náručí šťastia, strieborné vlasy alebo metonymia (zámena pomenovaní na základe vnútornej súvislosti vecí a javov) – hrať Čajkovského, mesto sa zabávalo. Patrí sem aj personifikácia (zosobnenie) – príroda sa prebúdza.

Často sa v umeleckom štýle používajú i eufemizmy (jemnejšie pôsobiace výrazy) – odišiel (zomrel), potiahol (ukradol), mierne unavený (opitý) i epitetá (básnické prívlastky) – šíry svet, švárny šuhaj.

Umelecký štýl využíva slová zo všetkých vrstiev slovnej zásoby (i nespisovné). Vždy pri ňom záleží na rozprávačskom majstrovstve spisovateľa. Vzorom jednoduchého, ale pôsobivého štýlu sú ľudové rozprávky.

Rozlišujeme umelecký štýl lyriky – je najsubjektívnejší, lebo sa v ňom najvýraznejšie prejavujú autorove citové vlastnosti. Niektorí básnici a spisovatelia sú charakteristickí svojím štýlom – to je individuálny štýl autora. Lyrické prejavy sa vyznačujú obraznosťou – autor nevyjadruje myšlienku priamo, ale pomocou obrazov (symbolov) – napr. meč je symbol vojny, lev symbol sily, kniha symbol múdrosti.

Umelecký štýl epiky je taký, v ktorom sa striedajú dve štylistické pásma: pásmo rozprávača (autorská reč) a pásmo postáv (reč postáv).